Prenájom auta Fiat Egea

Celkovo sa prenájom vydaril. To znamená, že sme dostali správne auto na cestu, ktorú sme si naplánovali. V rôznych fázach sa však vyskytli určité nepríjemnosti. Počnúc tým, že pôvodne objednané auto, ktoré som si vopred zaplatil, bolo odmietnuté (ako som pochopil, prenajímateľ odmietol). Najprv som si myslel, že som neopatrne využil služby podvodníkov. Našťastie sa ukázalo, že to tak nebolo, operátori TakeCars sa ozvali a dostatočne rýchlo sa dohodli s iným prenajímateľom. To ma upokojilo a tu bol prvý háčik - hneď som neupozornil na to, že namiesto pôvodne objednaného auta s motorom 1,5 l mi poslali poukaz na auto s motorom 1,2 l. Keďže som plánoval cestu s pomerne dlhými cestami, bolo by nepríjemné dostať auto s príliš slabým motorom. Keď som si to neskôr všimol, akceptoval som túto skutočnosť a rozhodol som sa nič nemeniť, pretože na to možno nebude dosť času. Keď nastal deň prevzatia vozidla, v korešpondencii so zástupcom prenajímateľa som dostal správu, že namiesto Fiatu Egea mi bol ponúknutý Renault Clio. Je to kompaktnejšie auto, ale keďže som sa dovtedy dozvedel o dopravných podmienkach v turistických oblastiach tureckých miest, súhlasil som, najmä keď ma zástupca ubezpečil, že tento Renault Clio je stále vybavený motorom s objemom 1,5 litra. Keď mi však auto doručili, ukázalo sa, že objem motora nie je 1,5, ale len 1 liter. Na moje protesty mi bolo povedané, že v predchádzajúcej správe, v ktorej sa uvádzal 1,5-litrový motor, došlo k chybe. Keďže však v zmluve s týmto prenajímateľom bolo uvedené vozidlo s motorom s objemom 1,2 litra, rozhodol sa, že mi bude vyhovovať 1 liter. Veľmi zvláštna logika vzhľadom na to, že pôvodne som stále potreboval auto s 1,5-litrovým motorom. Na vyriešenie problému mi bolo ponúknuté, aby som sa dostal do servisu prenajímateľa, kde mi bolo prisľúbené poskytnutie ešte auta s 1,5-litrovým motorom a s automatickou prevodovkou, ale o 50 eur drahšie. Nebolo na výber, keďže sme sa už museli vysťahovať. Kvôli opísaným nezrovnalostiam sme stratili asi 2 hodiny času. Prenajímateľ mi napriek nepríjemnostiam nesúhlasil ustúpiť z ceny. S ďalším používaním vozidla som bol úplne spokojný. Pri opätovnom vrátení vozidla sa však vyskytli drobné nezrovnalosti s prenajímateľom. Keď som sa dostal na miesto odovzdania vozidla, kontaktoval som zástupcu, aby som si ujasnil výšku platby za používanie spoplatnených diaľnic. V odpovedi na správu uviedol sumu 2800 tureckých lír. Keď si však vodič prišiel po auto, požadoval ďalších 3800 lír za spoplatnené cesty. Ukázal som mu korešpondenciu so sumou 2800 lír, po ktorej som začal asi polhodinové rokovanie so zástupcom požičovne, ktorý mi bez ospravedlnenia jednoducho povedal, že sa dopustil preklepu a že nerád počúva veci, ktoré ho zrejme usvedčujú z nečestnosti. Hoci všetko, čo som povedal, bolo len opakovaním jeho vlastných slov o 2800 lírach. V priebehu korešpondencie som dostal tabuľku s výpočtom môjho dlhu za mýto so sumou 3800 lír. Áno, pripúšťam, že z jeho strany mohlo ísť o preklep. Ale prečo by za všetky tieto preklepy mali byť zodpovední zákazníci? Vybral som požadovanú sumu, ktorú som mal previesť prostredníctvom vodiča, ale v poslednej chvíli mi vodič časť vybranej sumy vrátil s gestom, že viac si nevezme. Naozaj neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť. Všetko mi pripadalo ako zmätok. Nakoniec sme sa však rozišli bez sťažností. Nemôžem povedať, že by ma to nejako výrazne rozrušilo. Zanechalo to len niekoľko spomienok na nepríjemnosti, ktorým sa, zdá sa, dalo ľahko predísť lepšou organizáciou práce požičovne.